Čurala, čurala, čurala som v maku,
Nevšimla, nevšimla som si toho mraku.
Tí čo si ho všimli, bežať sa schovali,
a mňa samučičku v tom maku nechali.

Čurala, čurala, čurala som v maku,
Keď naraz vedľa mňa blesk udrel do kriaku.
Bežala kričiac som k tatovi a mamce,
Až som si zodrala svoje nove gace.

Plakala, plakala som ja za umienku,
Akú že budú mať ľudia o mne mienku.
Gaťky som tam nechala aj svoju sukničku,
Cez dedinu bežala a mala holu ...
Nebudem, nebudem už nikdy čurať v maku
Oblúkom sa vyhnem stále tomu kriaku.
keď som dovtedy bola zabanovaná,
Nechce ma len jeden ale rovno traja.